Domáce CO2 prihnojovanie pomocou kvasníc

Postup: 
Veľmi dobre popísané CO2 prihnojovanie , fľašu som použil od vody značky O2. Táto fľaša je síce len 0,5 l ale mášpeciálny vrchnák, do ktorého som natesnal hadičku tak, že som ani nemusel tesniť pomocou silikónového lepidla. Navyše 0,5 l mi na teraz vyhovuje, pretože s prílišným množstvom co2 by som mohol zadusiť ryby. Do tejto fľaše som dal 25 dkg droždia a dve lyžičky cukru. Zalial som to trochou teplej vody a trepaním som sa snažil rozpustiť maximálne množstvo cukru a droždia. Pridal som štipku sódy bikarbóny, ktorá by mala celú substanciu stabilizovať. 

Domáci test hodnoty PH vody

Pohybuje sa v rozmedzí 0 - 14. Chemicky čístá voda ph = 7. Čím je ph vody nižšie, tým je voda kyslejšia a čím je ph vyššie, tým je voda zásaditejšia.

Potrebujeme: červenú kapustu, nejakú nádobu (hrniec, pollitrový pohár ...) , sitko napr. na čaj, na kávu, sklenenú nádobu (napr. poldecový pohárik)

Postup: Červenú kapustu pokrájame na malé kúsky a vložíme do nádoby (hrnca, pollitrového pohára a podobne). Dáme zovrieť vodu a zalejeme kapustu v nádobe tak, aby hladina vody bola tesne nad úrovňou kapusty. Necháme takto kapustu odstáť minimálne 10 minút. Po 10 minútach, by sa tekutina mala sfarbiť na tmavo fialová. Túto tekutinu precedíme cez sitko do nejakaj osobitnej nádoby, alebo pohára. Zoberieme testovaciu nádobku (napr. poldecový pohárik) a nalejeme doňho vodu, ktorú chceme testovať (okolo 10 - 20 ml). Do tejto vody potom nakvapkáme niekoľko kvapiek precedenej kapustovej šťavy. Kvapkáme dovtedy, pokým sa tekutina nesfarbí. Podľa sfarbenia vody v nádobe (poháriku) je potom možné približne určiť ph testovanej vody. Farby by mali byť zhruba takéto:

červená - ph= 2
purpurová -ph= 4
fialová -ph= 6-7
modrá -ph= 7-8
modrozelená -ph= 10
zelená až zelenožltá -ph= 12 

Ako čítať etikety?

Európska únia sa niekoľkokrát pokúsila zaviesť etikety v štýle amerického úradu FDA s našimi štandardnými výživovými numerickými údajmi potraviny uvedenými na zadnej strane. Nevedia to však urobiť, pretože pre to vlastne neexistuje žiadny trh. Nikto to nechce, ani nepotrebuje, pretože nikto sa netrápi nad gramami proteínov, tukov či sacharidov vo svojich potravinách.
Francúzi nejdú do obchodu, aby si kúpili gramy tohto alebo tamtoho. Idú si kúpiť jedlo. Na druhej strane u nás v Amerike, ba ste si naozaj mali etikety prečítať - ibaže by ste si boli absolútne istí odkiaľ potraviny pochádzajú - kôli vyššie spomenutým dôvodom, že toľko normálne vyzerajúcich potravín sú vlastne umelé napodobeniny. Ale keď si preštudujete periodickú tabuľku na zadnej strane balenia, nelámte si hlavu nad množstvom makromolekúl. Radšej skúmajte to, či sú tie ingrediencie pravé (prírodné) : buď by mali vyrásť zo zeme, alebo by mali mať mamičku a otecka, alebo by sa mali nachádzať v štandardných textoch biológie.
Napríklad, chlieb, čo vyrobili z múky, soli, vody a droždia, je dobrý. Chlieb, ktorý vyrobili z tridsiatich siedmich nevysloviteľných ingrediencií, dobrý nie je - a je úplne jedno, koľko sacharidov, tukov alebo bielkovín sa v tom výrobku nachádza. Obrovská hromada chemikálii vyrobených v laboratóriách neobsahuje nijaké sacharidy. Ale nemali by ste jesť žiadne z nich! Dúfam že chápete pointu. Viedli vás k tomu, aby sme si prečítali etiketu a sledovali nesprávne veci. Tým, že sme sa príliš zameriavali na makromolekuly, dovolili sme si jesť priemyselne stužené oleje, ktoré poškodzujú naše srdce, a kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktúzy, ktorý pomáha tomu, že tučnieme. Keď budete čítať etikety preto, aby ste sa dozvedeli, či ide o pravú potravinu, všetkému tomu sa vyhnete, pretože v jablku sa nenachádzajú žiadne syntetické farbivá a ani v paradajke žiadne sladidlá.  

Ako rozpoznať nepravé potraviny?

Vyhýbanie sa nepravým potravinám neznie ako veľmi ťažká vec, až kým sa nezačnete preberať vystavenými výrobkami, ktoré plnia regály našich obchodov. Ako sa dozviete, čo je zdravé a čo nie? Zoberte si napríklad taký chlieb. Francúzi jedia bagety každý deň. Znamená to teda, že konzumácia nášho špongiovitého ,,bieleho chleba" zabaleného v plastovom obale, ktorý vydrží dva týždne, je v poriadku? Nie! A to znova nastoľuje otázku, ako spoznáte rozdiel medzi pravým jedlom a nepravým jedlom?
Aby sme si to vyjasnili, urobme si imaginárny pokus. Povedzme, že som si odfotografoval čerstvú bagetu. Naša moderná technológia nám umožňuje vidieť obraz, ktorý vyzerá presne ako chlieb. Ak by sa vás niekto opýtal, čo to je, tak by ste to určite vedeli identifikovať. Ale pustili by ste sa do jedenia takého obrázka? Samozrejme, že nie. Veď predsa vidíte, že tonie je jedlo, ale iba fotografia.
Čo ak by som urobil trojrozmernú kópiu z plastového polyméru a omaľoval ju tak dobre, že by vyzerala presne ako pravá bageta?
Pomocou našej modernej technológie vieme dosiahnúť, že tá kópia bude vyzerať tak reálne, že až kým ju nechytíte do rúk, tak nebudete ani schopní povedať, že ide o umelú napodobeninu. Jedli by ste takýto chlieb? Nakrájali by ste si ho na kúsky, dali ho do úst a prehltli? Samozrejme, že nie, pretože podľa dotyku viete povedať, že to nie je jedlo. Je to syntetický model. Čo ak namiesto toho chemici potravinárského priemyslu vyrobia model chleba, ktorý napodobňuje štruktúru pravého chleba?
Pomocou našej modernej technológie vieme nahradiť tvrdší plast syntetickými, čiastočne hydrogenizovanými olejmi, ktoré nazývame stuženými.
Čo ak pokropia takýto model vonnými látkami, že sa vám pri pohľade naň zbednú slinky vďaka ,, domácej" aróme čerstvo upečeného chleba, čo práve vytiahli z pece? Naša moderná technológia vie vyprodukovať jedlé chemikálie, ktoré poľahky vyčaria vôňu a chuť báječných chlebov. Takže chlieb už teraz vyzerá ako umelá napodobenina, vonia tak, ako keby nebol umelou napodobeninou, a dokonca aj keď ho vezmete do ruky, tak máte pocit, že je to umelá napodobenina. Dáte sa do jedenia tohto chleba? Uisťujem vás, že ľudia jedia syntetické výrobky, ktoré sú vyrobené tak, aby sa nezdalo, že sú to umelé napodobeniny, každý každučký deň!
Niektoré populárne diéty vám budú tvrdiť, že je v poriadku jesť chlieb, iné vás zasa budú nabádať, aby ste sa mu vyhýbali ako čert krížu. Keď však príde na naše zdravie, problémom nie sú sacharidy - problém je to, či chlieb, ktorý jeme, je skutočne potravinou, alebo či bola jeho výživová hodnota nahradená umelými náhradami. Toto je ten najomračujúcejší, najšokujúcejší fakt nášho moderného technologického sveta. Máme možnosť, vedú nás k tomu a dokonca aj povzbudzujú, aby sme konzumovali veci, ktoré nie sú jedlom. Keď vychádzame z tejto tendencie, tu je niekoľko východiskových pravidiel, na ktoré treba pamätať.

Skontrolujte, z čoho sa skladá potravina - ingrediencie musia byť prírodné. A najlepšie potraviny sú tie, u ktorých nepotrebujete žiadne etikety s opisom zloženia, aby ste vedeli, čo to je!   

Ako pestovať sukulenty

Chceme mať krásne a zdravé rastliny, musíme im poskytnúť čo najlepšie, čo nám naše podmienky umožňujú. A zároveň sa zmieriť s tým, že nikdy nemôžeme sukulentom dopriať to, čo im poskytuje príroda v ich domovine. Niečo ale môžeme nahradiť, niečo môžeme ovplivniť správnym spôsobom pestovania, a to i za cenu odchýlok od skutočných potrieb rastlín.


Umiestnenie, svetlo a teplota
Sukulenty vyžadujú dostatok svetla. To im však podmienky v našich zemepisných šírkach v dostatočnej miere nezaistí. Slnečných dní na pôvodních náleziskách býva viac ako 250 za rok.
V Prahe svieti slnko iba 92 dní a dokonca najslnečnejsie miesto v republike, páľava, môže ponúknuť úhohích 120 dní. Ďalším a vpravde stresovým faktorom je obrovský rozdiel medzi najdlhším a najkratším dňom v roku. A k tomu všetkému tiež celé zimné obdobie ktoré má nedostatok slnka a svetla vôbec. Preto sukulenty umiestňujeme v byte alebo v zimnéj záhrade na najsvetlejšie miesto.

Trocha iná situácia je v skleníku, kde umiestnenie volíte podľa tolerancie rastlín k slnku v lete. V žiadnom prípade sukulenty nedávame na severné okno. Zvlášť preto, že väčšia časť z nich sa práve v dobe najväčšieho nedostatku svetla u nás nachádza vo vegetácii. Ideálna poloha je juhovýchod až východ. Južná a juhozápadná orientácia výber druhov už obmedzuje. Nie všetky sukulenty znesú naše letné úpaly. Pretože sa sukulenty vyskytujú v najmenej prívetivých oblastiach, kde slnko nemilosrdne spaľuje všetko živé, a čo nespáli slnko, to spoľahlivo zničí sucho, musíme ich chrániť aspoň pred prvým jarným slnkom. Za dlhé tmavé zimné obdobie si sukulenty taktiež stačia slnečním lúčom dosť rýchlo odvyknúť. A pokiaľ sťahujete rastliny po zime na letné stanovište na balkóne alebo v skleníku, musíte si vybrať podmračený deň. Je pritom vhodné sledovať predpoveď počasia, či sa náhle a bez varovania neurobí jasno. Ostré slnečné lúče sú schopné chúlostivú pokožku sukulentov nenapraviteľne poškodiť, preto je na jar pred slnkom chránime pritienením. Praktická je stará riedka záclona alebo iná podobná látka. Ak máme skleník alebo ďalšie pestovateľské zariadenie na balkóne, pomôže zabielenie okien. Jarné dažde natreté vápno alebo iný materiál postupne zmývajú, a tak sa intenzita slnečných lúčov zvyšuje postupne.
Pravdou je, že rastliny slnku rýchlo privykajú. Ale tiež veľmi rýchlo odvykajú. Preto rovnaké nebezpečie hrozí i v lete, keď je dlho zlé počasie. Stačí dva tri týždne a pokožka  je zasa citlivá na slnko. Zvlášť keď sa počasie zmení tak náhle, že chýba prechodová fáza zo zamračené na oblačno, polojasno až po jasno.

Každá rastlina má svoje teplotné rastové optimum a rovnako teplotné rastové minimum a maximum. Ide o dané teploty, pri ktorých rastlina najlepšie rastie, pri prekročení krajných hodnôt prestáva rásť. Je ku podivu, že optimálne teploty pre odpovedajúci rast sa u sukulentov pohybuje medzi 20 - 25 °C. Iba vyslovene teplomilné druhy, napr. z východnej Ázie alebo z Brazílie, potrebujú k rastu okolo 30 °C. Teploty rastového maxima a minima sa dosť odlišuje i podľa druhu. Väčšina sukulentov zastavuje rast už pri miernom prekročení 30 °C. Na opačnej strane je vätšia rozmanitosť. Pre väčšinu druhov sa vyhovujúce teploty rastového minima pohybujú okolo 12 - 18 °C. Pokiaľ sa teploty zvyšujú, či naopak znižujú, skoro dosiahnú hodnotu, kedy sukulenty hynú. Spravidla sú menej odolné k vyšším teplotám, zvlášť trvajú dlhšiu dobu. Ale ani spodné hranice sa nesmú prekračovať, pri poklese pod 5 °C vätšina druhov hynie.


Výber pestovateľských nádob alebo v čom sukulenty pestovať
Najprv sa musíme rozhodnúť, do akých nádob rastlinu vysadíme. Najčastejšie sa rozhodujeme medzi kvetináčom alebo miskou. Oboje má svoje výhody i nevýhody. Veľkou prednosťou kvetináča je, že sa s ním lepšie manipuluje a že v ňom rastie spravidla iba jedna rastlina, a tak prípadní škodcovia či choroby bezprostredne nenapadajú susedné rastliny. Rastliny sa tiež lepšie kontrolujú, prípadnu chorú rastlinu od ostatních ľahko izolujeme. Výhodou je i to, že jednotlivé kvetináče môžeme polievať podľa potreby rastlín.
Nevýhodou kvetináča býva relatívne malý obsah substrátu, aj jeho rýchlejšie vysychanie. To nás núti častejšie polievať a v zemine zostáva mnoho soli, ktoré ju znehodnocujú. To sa obvykle nezaobíde bez poškodenia koreňov zdravých exemplárov. Poškodené korene sú naviac otvorenou vstupnou bránou pre infekciu. Sukulenty sa dajú pestovať aj v bonsajových miskách, alebo si môžete vo veľkej miske naaranžovať miniaturnú púšť s kameňmi a rôzdným profilom terénu. Z estetického dôvodu sa vyhneme plastovým téglikom od jogurtu i ďalším nádobám pôvodne určeným k iným účelom. Dôležitá je tiež i voľba materiálu, z neho je nádoba vyrobená. Ak dáme prednosť klasickému kvetináču z pálenej hliny, alebo budeme sukulenty pestovať v kvetináči z plastu. To isté platí i pre výber misiek.
Pálený črep je ideálny vtedy, keď kvetináč zapustíme do pôdy, piesku alebo rašeliny. Porézními stenami z okolitého prostredia preniká do kvetináča vlhkosť, a to na základe fyzikálného zákona o vyrovnávaní sa koncentráciu v systémoch. Rastliny výborne rastú, substrát nie je ani premočený, ani presušený. Radosť pozrieť.
Musíme tiež často polievať, čím rýchlejšie sa zasoľuje substrát. Poznáme to podľa žltobielych usadenín na hrane kvetináča a na povrchu substrátu. Prostredie sa stáva alkalickým a pre zdravý rast a vývoj pre väčšinu rastlín nevhodným.

U plastových nádob tieto problémi odpadajú. Voda sa odparuje iba povrchom substrátu, ktorý je mnohonásobne menší ako povrch kvetináča. Plastové kvetináče bývajú naviac ľahšie a majú tenkú stenu. Na rovnakú plochu tak umiestnite viac rastlín. Pálené kvetináče, a aj misky, sa ľahko rozbijú. Plasty zasa stárnu a po niekoľkých sezónach sú príliš krehké a lámu sa. Keď budú stáť volne, zvolíme plastové kvetináče. Pokiaľ máme pre letné stanovište k dispozícii parenisko, využijeme výhod kvetináčov z pálenej hliny.Správne dýchanie koreňov zaistí vhodný pestovateľský substrát.


Voľba vhodného substrátu
Vätšina pestovateľov používa tzv. tretinový substrát, ktorý sa mieša z jedného dielu piesku, jedného dielu listovky alebo inéj dobrej zeminy a jedného dielu rašeliny alebo ílovitejších pôd. Niekto pridáva tiež antuku alebo keramzit. Správna zmes musí byť v každom prípade vzdušná a priepustná. Pri presadzovaní i po niekoľkých rokoch musí ísť ľahko oddeliť korene od substrátu. Až na výnimku by zmes mala mať slabo kyslú reakciu. A pokiaľ sa vám nechce miešať substráty podľa doporučenia iných, je tu možnosť pestovať sukulenty v čisto minerálnych materiáloch. Patrí k nim keramzit a pemza alebo antuka, perlit či drobný štrk. Tieto substráty neobsahujú organické podiely, a neposkytujú vhodné prostredie pre rôzdne mikroorganizmy, pre zhubné plesne. Pokiaľ sa však rozhodneme pre pestovanie v týchto materiáloch, je nutné si uvedomiť, že sukulentom musíme pravidelne dodávať živiny formou hnojiva.


Ako správne presadzovať  
Predovšetkým akúkoľvek manipuláciu s rastlinou prevádzame musí byť substrát suchý. Vyklepneme ju z kvetináča a dôkladne odstránimé starý substrát. Rovnako odstránime mŕtve alebo poškodené korene, ktoré môžeme skrátiť, až na polovicu. Po takomto zásahu necháme všetky rany zaschnúť, čo trvá niekoľko dní až týždňov, podľa veľkosti reznej plochy. Jemné korienky zaschnú behom dvoch alebo troch dní. Silné, repovité korene musíme nechať v pokoji minimálne týždeň, lepšie o niečo dlhšie. Sukulenty rastú vo svojej domovine v takmer sterilnom prostredí, a nemajú vyvinutý žiadný obranný mechanizmus proti invazii hubových patogénov. Stručne povedané, ktorákoľvek pleseň je schopná okamžite preniknúťmalou otvorenou ranou do rastliny, ktorá nemá silu brániť sa. Akýkoľvek mechanický zásah do rastliny preto zvyšuje nebezpečie zničujúceho útoku plesne. Necháme rastliny v suchom a teplom prostredí  rany dokonale zaschnú, toto nebezpečie výrazne obmedzíme. Po dôkladnom zaschnutí ran môžeme začať sadiť.
Dôležitá je veľkosť kvetináča, ktorá musí byť úmerná veľkosti koreňového systému. V príliž veľkom kvetináči dlho trvá, keď korene vyplní celý priestor. Korene potom nestačia spotrebovať všetkú vodu, presnejšie povedané, všetky soli vo vode rozpustené, a zasolený substrát ničí nové korene. Preto je nutné skracovať korene aspoň na polovicu. Zeminu nasypeme okolo koreňov a na kvetináč potom ľahko poklepeme - na rozdiel od sadenia ostatních rastlín substrát nepritláčame. Po zasadení, opäť na rozdiel od bežných izbových rastlín, sukulenty nepolievame. Prípadné poškodenie koreňov necháme zaschnúť. Zalejeme až tak po týždni alebo desiatich dní.


Ako sukulenty správne polievať
Zálievka je činnosť, na ňu si pestovateľ musí dávať asi najväčší pozor. Sukulenty sú totiž zvyknuté na nárazovitý prísun vody, preto zalievajte vždy s rozvahou. Je pravdou, že v dobe plnej vegetácie znesú aj miernejší nadbytok vody. Ak však trvalo premokrený substrát prispieva k rozvoji pliesňiam, ktoré si ľahko poradia zo zdravými koreňmi rastliny. K tomu aby sme si boli istý, že nezalievame nevhodne, pomôže jednoduchá pomôcka. Do kvetináča zasunme špajdľu, a po jej vytiahnutí kedykoľvek zistíme, ako hlboko je substrát suchý. Jeho suchý povrch nás môže zvádzať k domnienke, že je už správna doba na zálievku. Ale vlhká špajdľa nám dokáže, že zalievanie môžeme odložiť aspoň o týždeň. Malý 5 cm kvetináč je možné polievať každý týždeň, zatiaľ kvetináč o priemere 10 cm vydrží bez vody až tri týždne. Zalievame mäkkou a odstatou vodou. Nikdy nezalievame v najväčších teplách. Teplotný šok môže spôsobiť poškodenie koreňov, ktoré sa stanú otvorenou bránou pre patogény. Pri večernej zálievke priaznivú teplotu pre nasatie vody. V lete býva cez deň spravidla veľké teplo prekračujúce teplotné rastové maximum a rastliny vodu nestačí spotrebovať.


Hnojiť sukulenty, či nehnojiť?
Rastliny potrebujú pre svoj rast tri základné prvky: dusík(N), fosfor(P), a draslík(K). Dusík podporuje nárast zelenej hmoty, určuje teda, ako rýchlo budú rastliny narastať. Fosfor podporuje násadu kvetných púčikov a draslík prispieva k vyzretiu pletív. Okrem základných prvkov potrebujú rastliny i ďalšie látky. Stačí im nepatrné množstvo, a preto sa týmto prvkom hovorí stopové. Vždy voľte hnojivo, ktoré tieto stopové prvky obsahuje. Ich nedostatok má na svedomí rôzdne rastové vady, chlorózy a podobne. V návode na používanie býva uvedená veľkosť hnojivých dávok. Ale pozor - to platí pre nesukulentné rastliny. Pokiaľ budeme hnojiť sukulenty, stačí im tri až styri dávky za sezónu. Po prvý krát hnojíme pri druhej alebo tretej zálievke, keď sú rastliny v plnom raste. Poslednú dávku doprajeme sukulentom na konci septembra alebo na začiatku októbra. Neskôr pri nedostatku svetla na jeseň a na začiatku zimy, rastliny nie sú schopné hnojivo využiť. Zostane v substráte a jeho vysoká koncentrácia môže korene poškodiť. Nikdy neprekračujte výrobcom doporučenú koncentráciu hnojivového roztoku.

Z uvedeného by sa mohlo zdáť, že pestovať sukulenty je veľmi obťiažné. Opak je pravdou, pokiaľ dodržíte určité pravidlá. Sukulenty sú vďačné za minimum starostlivosti. Prežijú bez problému i vašu neprítomnosť na dovolenke, vôbec im nevadí, keď ich zalejete o týždeň neskôr. V podstate sa moje rady dajú zhrnúť do jednej vety: Moc starostlivosti skodí.
  


 





 

Ako vetrať v zime

Viete ako správne vetrať izbu v zime? A ako dlho má byť otvorené okno?

Nárazové vetranie

Uplne otvorené okno na krátky čas. Je závislý od vonkajšej teploty vzduchu.
(v zime 4 až 6 minút, na jar a jeseň 10 až 20 minút a v lete 25 až 30 minút). Pri vonkajšej teplote 0°C je to jediný správny spôsob vetrania.