Ako čítať etikety?

Európska únia sa niekoľkokrát pokúsila zaviesť etikety v štýle amerického úradu FDA s našimi štandardnými výživovými numerickými údajmi potraviny uvedenými na zadnej strane. Nevedia to však urobiť, pretože pre to vlastne neexistuje žiadny trh. Nikto to nechce, ani nepotrebuje, pretože nikto sa netrápi nad gramami proteínov, tukov či sacharidov vo svojich potravinách.
Francúzi nejdú do obchodu, aby si kúpili gramy tohto alebo tamtoho. Idú si kúpiť jedlo. Na druhej strane u nás v Amerike, ba ste si naozaj mali etikety prečítať - ibaže by ste si boli absolútne istí odkiaľ potraviny pochádzajú - kôli vyššie spomenutým dôvodom, že toľko normálne vyzerajúcich potravín sú vlastne umelé napodobeniny. Ale keď si preštudujete periodickú tabuľku na zadnej strane balenia, nelámte si hlavu nad množstvom makromolekúl. Radšej skúmajte to, či sú tie ingrediencie pravé (prírodné) : buď by mali vyrásť zo zeme, alebo by mali mať mamičku a otecka, alebo by sa mali nachádzať v štandardných textoch biológie.
Napríklad, chlieb, čo vyrobili z múky, soli, vody a droždia, je dobrý. Chlieb, ktorý vyrobili z tridsiatich siedmich nevysloviteľných ingrediencií, dobrý nie je - a je úplne jedno, koľko sacharidov, tukov alebo bielkovín sa v tom výrobku nachádza. Obrovská hromada chemikálii vyrobených v laboratóriách neobsahuje nijaké sacharidy. Ale nemali by ste jesť žiadne z nich! Dúfam že chápete pointu. Viedli vás k tomu, aby sme si prečítali etiketu a sledovali nesprávne veci. Tým, že sme sa príliš zameriavali na makromolekuly, dovolili sme si jesť priemyselne stužené oleje, ktoré poškodzujú naše srdce, a kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktúzy, ktorý pomáha tomu, že tučnieme. Keď budete čítať etikety preto, aby ste sa dozvedeli, či ide o pravú potravinu, všetkému tomu sa vyhnete, pretože v jablku sa nenachádzajú žiadne syntetické farbivá a ani v paradajke žiadne sladidlá.